Moja prababka

Sú ľudia, ktorí tvoria časť vášho života, spája vás s nimi pokrvné puto a zanechajú vo vašom srdci nezmazateľnú stopu. Moja prababka bola človekom, ktorý miloval prírodu a svojim pragmatickým pohľadom na svet formovala istú časť aj v mojom vnútri. Rozumela liečivým rastlinám a len vďaka nej viem, že archangelika lekárska, rastlina anjelov, nie je rasca a že jej koreň nevytrhnem, ale vykopem motykou, že palina pravá rastie ako z vody, vydáva zvláštnu vôňu a keď sa vysuší, vedeli by ste s ňou vyzametať celý dvor. Že najlepší liek na ťažkosti, ktoré sa prihodia, nie je zúfanie a pocity nešťastia, ale malý papier s textom ruženca k Božiemu milosrdenstvu, kúsok chleba s domácou slaninou na večeru a k tomu čaj z ľubovníka „na nervy“, aby sa dobre spalo. Pletený sveter, ktorý vás zahreje, má vlastne prívlastok „horúci“ a posvätená voda má aj takú moc, že odoženie duchov. A keď sa vám niečo sníva, netreba vždy veriť tomu, čo je napísané v snári, lebo keď sa vám „prisnije“ biely kôň, neznačí to prichodiace bohatstvo, ale novú správu a keď vám „zaľahne“ na pravé ucho, dozviete sa niečo zlé, pričom ľavé ucho prinesie pozitívne správy.

A toto je to kúzlo starých mám.

Ktorých stopy vo vás nikdy nevyblednú… A rezance s tvarohom, tie z malej misky s chuťou masla, ostanú navždy najchutnejšími na svete. N.

 

 

Previous post Naša Anika
image/svg+xml

Menu

Your sidebar area is currently empty. Hurry up and add some widgets.