Naša Anika

Do sobranských tichých kútov malého bytíka občas zašumí vietor prichodiaci z neďalekej Ukrajiny, rodnej domoviny „našej“ tety Aniky. V izbe je prítmie a slnečný svit sa prediera len úzkym oknom a objektívom fotoaparátu. Záclona povieva vo vetre a vôňa jesenných chryzantém sa vznáša v izbe. Šepoce o zašlých spomienkach, ktoré blednú ako staré fotografie. Keď prehovorí múdrosť veku. A vrások. Žiť a nerátať dni. Iba s dôverou dúchať do dlaní, rozprávať sa so zrnkami ruženca, čo nebolelo na svitaní, čo umrelo a vzkriesilo sa v nových generáciách.

Next post Moja prababka
image/svg+xml

Menu

Your sidebar area is currently empty. Hurry up and add some widgets.